Take me home -/3

1. february 2013 at 13:21 | Louette
Keď sa dostanem do takejto situácie, nepotrebujem nič iné, ako objatie. A tak som sa po troch hodinách plakania rozhodla, že niekomu zavolám. Nemala som sa komu vyplakať až na Michala. Ten bol pre mňa všetkým. Do roztrasenej ruky som vzala mobil a snažila som sa vyťukať jeho číslo...


Michal? Máš čas? -pýtala som sa pomedzi vzlyky.
Čo sa stalo, maličká?Prepáč, práve mám skúšku s kapelou,ale už končíme. -hovoril. Tento jeho otcovský hlas som milovala.
Prosím, keď skončíš. Príď! -povedala som a zložila.
Napadlo mi, že kým príde musím sa dať do poriadku. A tak som na seba hodila poriadne šaty a z tváre si zotrela roztečenú špirálu. Asi o trištvrte hodiny niekto zazvonil. Keď som otvorila, stál tam Michal s krabicou teplej pizze a dvoma taškami nákupu.
"Napadlo mi, že keď sú tvoji rodičia v cajku, budeš hladovať,"vravel, kým som mu z rúk brala tašky.
Áno, mal ma prekuknutú.Vždy keď nie sú naši doma, nestrácam čas s poriadnym jedením. A niekedy to tak aj vyzerá. Tašky sme zaniesli do kuchyne a s pizzou sme sa pobrali do mojej izby.
"No tak mi to povedz. Čo ťa trápi?"
Keď som si na to opäť spomenula, do očí sa mi začli tlačiť ďalšie slzy.
"Ja..Urobila som najväčšiu chbu v mojom živote!"
A tak som mu vyrozprávala celý príbeh. Pozorne počúval a preto som ho mala tak rada.
Zostal pri mne až do rána, kým som sa neupokojila. Bál sa o mňa.
Keď sme ráno stáli pri sporáku a snažili sa niečo poriadne ukuchtiť, ozval sa zvonček.
"Kto to môže byť takto skoro ráno?" opýtala som sa nahlas.
"Skoro ráno?Veď je pol jedenástej!" povedal posmešne.
Aha jasné. Teraz som ja tá zlá. A kto môže za to, že ma totálne bolí chrbát z toho, ako som strávila divokú noc na gauči s Michalom? Nemyslím to tak, ako to vypadá. Myslím to tak že som zaspala s nohami na operadle a hlavou na jeho nohách. Totálne som sa nevyspala.
"Otvorím!" povedala som a rozbehla som sa ku dverám, keď odtiaľ zaznel ďalší nedočkavý cengot.
"Prosím?" opýtala som sa cez otvorené dvere, ktoré držala bezpečnostná retiazka.
"Ty si Charlotte, však?" povedal mladší chalan. Preboha! Ako som neznášala, keď ma niekto volal Charlotte. Moja prezývka bola už od malička Lottie.
"Uhm," povedala som a otvorila som dvere.
"Vieš, som zástupca pána Willsa. Stretla si sa s ním včera na tréningu," povedal. Aha, začla som sa razpamätávať. Zvláštne, už ma to nebolelo. Totiž Michal mi včera vysvetlil, že Harry, Louis, Liam, Niall a Zayn mi za to nestoja. Že ja mám na lepších. Skvelý chalan ten Michal.
"Haló, tak pamätáš sa, či nie?" opýtal sa, pričom ma vytrhol zo snenia.
"Hej"
"Takže, poslali ma za tebou, aby som ti povedal, že máš prehodnotiť svoj názor a večer máš zavolať." povedal a do ruky mi vtisol zhúžvaný lístoček s číslom.
"Super," povedala som predstierajúc záujem, "maj sa."
Po týchto slovách sa dvere s hlasným cvaknutím zavreli. Prišla som do kuchyne a lístoček som hodila do koša.
"Kto to bol?" opýtal sa Michal, pričom miešal praženicu.
"Ale, nejaký debil čo roznáša Nottabenne," povedala som a odišla do kúpeľne za účelom splniť svoj ranný rituál.

Michal:
Nottabenne? Ona sa tam vykecáva kvôli nejakému Nottabenne? Niečo mi tu nesedí.
Podišiel som ku košu a vytiahol lístok. Po tom, ako som ho roztvoril som zbadal úhľadným písmom napísané nejaké číslo a pod ním meno James Wills. To mi niečo hovorilo. Zrazu som počul, ako sa odomykajú dvere a rýchlo som priskočil k sporáku.
"Nevidel si moju špirálu?" opýtala sa Lottie.
"Ehm, nie." povedal som.

Lottie:
Po tom ako som sa upravila, som nahádzala veci do kozmetickej tašky a snažila sa upratať trochu byt.
Michal stále niečo kuchtil v kuchyni a tak som sa rozhodla, že upracem. Začla som so smetnými košmi. Mala som v úmysle všetky ich vysypať do veľkého vreca a zniesť dole do popolnice.
Ako som ich tak vysypávala do vreca, pohľadom som hľadala lístok s tým číslom. Rukou som prehrabla všetky odpadky /robila som to nerada, a bolo mi z toho zle/ s tým, že ho nájdem. Načo ho teraz hľadám, keď som ho chcela vyhodiť? No nič, nejdem sa tým trápiť. Vzala som si vrece na plecia a utekala dolu k smetným košom. Potom mi to doplo!
Michal! Kým som bola v kúpeľni...A potom, keď som vyšla sa nejako strnulo pozeral a... Nie! Tak toto nie!
Vybehla som naspäť, pričom som nezavrela vchodoové dvere a pani Zuckebergová odvedľa mi začla nadávať, aká som nevychovaná.
"Čo si chcel urobiť s tým číslom?!"jačala som celá bez seba.
"S akým číslom?" opýtal sa nechápavo Michal.
Aj ja som tomu prestala rozumieť.Odrazu sa akoby svet zastavil a ja sa pobrala do hlbokého spánku...
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Alexis Alexis | 1. february 2013 at 13:32 | React

Skevelééé! Hneď ďalšiu časť, prosím!!!!!!

2 fresh-art fresh-art | Web | 1. february 2013 at 19:07 | React

Ahoj krásný příběh:) Je vidět,že to je na pokračování na kapitoly:)

3 e-photography e-photography | Web | 1. february 2013 at 22:09 | React

moc krásný !! :)

4 strawww strawww | Web | 2. february 2013 at 15:59 | React

to si písala ty? :O fajnové to je! :)

5 -x-Louette -x-Louette | Web | 2. february 2013 at 19:26 | React

Awww, ďakujem vám!
Vôbec som nevedela, že to bude niekto čítať xx

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama