Take me home-/2

28. january 2013 at 18:35 | Louette
"...you!"povedal a ukázal smerom ku mne.
S npätím som sa otočila. Bohužiaľ, nikto za mnou nestál. Telocvičňou sa začal niesť šepot a všetci na mňa ukazovali.


"OK,informácie ti pošlem mailom už dnes večer," povedala trénerka všetci sa začali zbierať k východu.
"Počkajte!"skríkla som,"ja..Nie.Ja to nemôžem prijať. Vezmite radšej Tamaru. Ona je lepšia," hovorila som sklamane.
"Tak, ako myslíš. Tamara bola aj tak druhá no na teba nemala," hovorila trénerka ľahostajne.
Všetci na mňa len nechápavo čumeli a v dave sme sa začali presúvať k hlávnemu východu. Chvíľu som stála na vonkajších schodíkoch a čakala som, kým vštci prejdu.
"Ak si myslíš, že týmto skutkom ťa vezmeme do bandy,tak máš smolu!" tieto slová mi Tamara akoby vypľula do tváre,"Všetci vieme, že som lepšia než ty. Trénerka len blafovala!" povedala a spolu so svojimi klonmi ktoré nazývala "banda" sa pobrala opačným smerom, ako chodím ja. O chvíľu sa z ľavej zatáčky vyrútila motorka a zastala priamo predo mnou.
"Hey! Nasadaj," povedal Michal a hodil mi do náručia prilbu.
Usmiala som sa na ňho a nasadla. Keď motorka nabrala svoju zvyčajnú rýchlosť, pocítila som ten pocit, ktorý tak milujem.Do tváre mi fúkal jemný vánok,ktorý sa mi zároveň pohrával s vlasmi a naokolo sa mihala nekonečná krása večernej prírody. Zažaté pouličné lampy sa v tej rýchlosti mihali tak, že z nich boli iba svetlé fľaky.
Michal bol môj sused. No nie tak celkom.Býval o ulicu ďalej no spoznali sme sa...myslím, že pred niekoľkými rokmi v parku.Vždy keď je príležitosť, pomôže on mne, alebo naopak ja jemu /to je ale ojedinelé!!!/.
"Nech sa páči, slečna," povedal a pomohol mi vysadnúť z motorky.
Vybehla som hore schodmi a odomkla dvere do nášho bytu. Tašku som hodila do izby a bežala k ľadničke. Nič poriadne som v nej nenašla a tak som sa musela uspokojiť iba s jablkom. Zahryzla som doň a chrbtom som sa zosunula po zatvorenej ľadničke. A v tom som si to uvedomila. Najväčšia chyba v mojom živote! Už od vtedy, ako som videla 1D prvý krát v X-factore a neskôr na yt si želám, aby som sa s nimi mohla stretnúť. Aspoň na pár sekúnd! A teraz? Odkopnem príležitosť ako futbalovú loptu..."NIE!" skríknem a do očí sa mi začnú tlačiť slzy.
Vbehla som do izby, strhla zo seba šaty a rýchlo som sa prezliekla do pyžama. Vlasy som stiahla gumičkou a šatkou...Keď som sa hodila na posteľ, nenapadlo mi nič iné ako plakať...Plakať za ten nhrozný čin, ktorý som spáchala a budem ho ľutovať do konca života...

Prepáčte, časť je trošku kratšia, ale aj ja sa pomaly poberám smerom k posteli.. :)
 

2 people judged this article.

Comments

1 Alexis Alexis | 29. january 2013 at 18:38 | React

úžasne napísané!

2 -x-Louette -x-Louette | Web | 30. january 2013 at 14:51 | React

Ďakujem, veľmipekne xx

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement