Just Believe- 4th Part

7. january 2013 at 11:44 | Louette
Aww... Stále dookola si čítam príbeh od Alex : Amulet nádeje
Je proste dokonalý, úplne mi pripomína príbehy od mojej neajobľúbenejšej autorky :3
No a tak som sa rozhodla, že konečne pridám pokračovanie príbehu /ajkeď ho nikto nečíta/

Tie dve tu sedeli riadne dlho. Vrátila som sa k ich stolu a vzala som hrnčeky. Jasné, čokoláda nedopitá, čaj rozliaty pri stole. Ako som tak kontrolovala hrnčeky "za jazdy" som do niekoho narazila. A stalo sa niečo veľmi hrozné! Čokoláda sa prevrátila a vyliala sa mu priamo na čisto bielu košeľu.
"Do riti, prepáč, ja nechcela som..." nervózne som vyjachtávala.

Vôbec nezareagoval tak, akoby som čakala. "Ah, to nič. Aj tak som ju už chcel vyhodiť," povedal.
Až vtedy som sa odvážila zdvihnúť hlavu. Husté hnedé vlasy, ktoré sa mu sem tam točili, pery na ktorých sa mu pohrával úsmev a veľké modré oči, ktoré sa zabárali do tých mojich. Bol mi až príliš povedomý. "Ja som fakt hlúpa. Ako ti mám pomôcť?" pýtala som sa s nádejou v hlase. "Vieš čo? Nechaj tak. Už som ti hovoril, že to nič nie je." povedal a začal sa naťahovať za sakom, ktoré si natiahol na košeľu. Ešte raz sa na mňa pozrel a vybehol von.
Celá kaviareň mala z toho obrpvskú šou. Nervózne som dobehla do kuchyne a položila hrnčeky do drezu.
"Ty čo si tam stvárala?" opýtala sa Janet s posmeškom.
"Keby nebolo tých dvoch, tak sa nič nestane," zamrmlala som.
"Dnes asi nemáš svoj deň, však? Nechaj tak ja to za teba potiahnem. Dnes to tu nevyzerá nádejne," hovorila.
"Aww, fakt? Veľmi ti ďakujem!" skoro som zjačala a pobrala som sa k skrinke, kde sme mali odložené veci. Prezliekla som sa, obula converse a zadným vchodom som vybehla von. Typické anglické počasie. Obloha bola zatiahnutá a na hlavu mi začali padať studené kvapky. Rozehla som sa smerom k nášmu bytu.
Nikto tam ešte nebol pretože ostatné baby sa buď potulovali po meste, boli v škole alebo si zháňali prácu. Mala som chuť na kávu. Kým zovrela voda, obliekla som si staré džínsy, tričko a na neho som natiahla červenú mikinu. Vlasy som vypla do drdola a pobrala sa ku káve. Naliala som si ju do plastvého hnčeka a prikryla vrchnákom. Tak vzniklo moje obľúbené coffe to go. S kávou som zamkla byt a po schodoch som pokračovala hore. Tesne pd strechou bola obrovská miestnosť, ktorá sa rozprestierala ponad celý dom s bytmi. Patrila mojej rodine. Vošla som tam a zavrela za sebou ťažké podlažné dvere. Kávu som položila na zem a pobrala som sa k škatuli s mojimi vecami. vyhrabala som štetce, pastelky a ceruzky. Všetko som zasunula do stojana a na držiak som položila obrovský skicár. Musela som sa nejako vyblázniť.
Jednoduchými ťahmi ceruzy vznikal obraz. Medzi tým som si uchlipkávala z kávy a sledovala rušný život, ktorý bol však odo mňa vzdialený na dlhé kilometre...
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 ღAlexღ ღAlexღ | Web | 11. january 2013 at 22:22 | React

Acacia Clark je můj pseudonym na některých stránkách ;)

2 -x-Louette -x-Louette | Web | 12. january 2013 at 20:14 | React

[1]: Woooow! Ty si fakt Acacia Clark? A moja Affs? :) Ja asi zomriem..

3 ღAlexღ // Your Affilates ღAlexღ // Your Affilates | Web | 13. january 2013 at 13:32 | React

jè děkuju, že to čteš ;) tvoje příběhy jsou perfektní :) můžu se zeptat, jaká je to autorka?

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement